"….I am the light that shall lead you to darkness…"

Cesty zapeklité, myšlienkové pochody komplikované sprevádzali písanie tejto recenzie.

Keď prišiel z ”vyšších miest” nášho milovaného Kovového mesta nápad s retroVianocami, okamžite mi v podvedomí naskočila doska ”Frozen” od NORTHERNMOST KILLERS, fínskych sympaťákov SENTENCED. Do tejto chvíle netuším, z akého dôvodu. Veď od Lopakku a spol. mám radšej album ”Crimson” z roku 2000. Viaže ma k nemu krásna spomienka na veľmi príjemný a zaujímavý rozhovor so spevákom Villem Laihialom, ktorému ešte okolo obeda sedela na pleci poriadne veľká opica – čo je u neho podľa všetkých mne dostupných informácií pomerne štandartná situácia. Okrem toho, na Vianoce zvyknem rok čo rok popri čítaní futbalových autobiografií pánov Ježka, Adamca či Nehodu počúvať album ”Battle Magic” od anglických BAL-SAGOTH. Rituál-nerituál, sympatie-nesympatie, tým pravým zimným hudobným dielom je pre mňa podľa všetkého práve ”Frozen”.

SENTENCED mali v roku 1998 za sebou deväť rokov pomerne úspešnej kariéry vyšperkovanej prelomovým albumom (vynikajúci ”Amok” z roku 1995), výmenou speváka (Ville Laihiala nahradil Taneliho Jarvu) a výborným, predovšetkým v nemeckej tlači skvele prijatým, aktuálnym titulom ”Down”. Všetko predpoklady pre pokoj a istotu pri skladaní a hlavne dosť peňazí od vydavateľstva na dobrého producenta. Tým sa stal po druhýkrát za sebou v tých časoch nesmierne vychytený (z dnešného pohľadu tak trochu preceňovaný) Waldemar Sorychta (produkoval aj TIAMAT, MOONSPELL, THE GATHERING, SAMAEL...).

Pre potvrdenie mojich slov o preceneňovaní stačí snáď dodať, že od ”Frozen” spolupracujú SENTENCED výlučne len so svojím vychýreným krajanom, producentským mágom menom Hiili Hiilesmaa, tvorcom zvuku najslávnejších Fínov súčasnosti – HIM.

Ak si však odmyslíme tak trochu nevýrazný zvuk (najmä gitár), ktorý naozaj pokrivkáva za svojimi dvoma nasledovníkmi, len ťažko sa dá albumu ”Frozen” niečo vyčítať.

SENTENCED, rovnako ako dva roky predtým na ”Down”, dokázali, že sú hitmejkri v tom najlepšom slova zmysle. Veď skladby ako ”Suicider”, ”Grave Sweet Grave” alebo ”The Rain Comes Falling Down” fungujú na koncertoch skvelým spôsobom až do dnešných dní. Keď k nim prirátam chuťovky ”For The Love I Bear”, ”Drown Together”, ”Dead Leaves” či podarené inštrumentálky ”Burn” a ”Mourn”, dostanem kolekciu, ktorá je aj po rokoch svieža a nesmierne dobre počúvateľná.

Čo vám pripomína tento text?

Let´s drown ourselves in this love
my darling, my only one
Let´s give our lives for this love we are in
- make it forever…

Let me dry your tears
and hold you in embrace
Until we disappear in the crimson haze

Áno, na podobné smskové parádičky sú SENTENCED špecialisti. Sami Lopakka musel byť veru veľkým textárskym vzorom pre mladého Villeho Vala. Ešte evidentnejšie je to pri skladbe „Bleed“ z dosky „Down“, ktorá je ukážkovým príkladom základu himáckeho úspešného konceptu „Razorblade Romance“. Je však dosť možné, že téma osudovej lásky s nádychom všadeprítomnej smrti v tých rokoch vo Fínsku jednoducho visela vo vzduchu a čakala na rockových umelcov, ktorí sa nechajú inšpirovať. Aj také veci sa stávajú, a to nielen v hudbe.

Atmosféra je to, čo robí hudbu SENTENCED takou zaujímavou. „Frozen“ je pre mňa stelesnením prvých chladných, daždivých dní jesene, dlhých, mrazivých zimných večerov, nečasu, pľušte, sloty… jarné slnečné lúče v nedohľadne, podaktorí jedinci sa lyžujú, mne stačí dobrá kniha, pohár červeného vína, teplo domova a táto muzička. Je to naozaj najmä o pocitoch, čisto subjektívnom vnímaní. Priaznivci „objektívnych“ recenzií sa musia uspokojiť s informáciou, že na „Frozen“ nenájdete také výrazné ovplyvnenia legendárnou Železnou pannou a celou N.W.O.B.H.M., ako tomu bolo v prípade „Down“ (hoci Tenkulovo metalové sólo v „Let Go“ priam bije do uší). SENTENCED zamierili skôr do rockových vôd, práca oboch gitaristov je v tomto smere veľmi vynachádzavá a podnetná, rytmika presná a spoľahlivá, Laihialov hlas tradične skvelý a nezameniteľný.

„Near-suicidal Metal Drama“ v podaní SENTENCED dosiahla v roku 1998 svoj vrchol. Hoci sú aj na nasledujúcich dvoch albumoch veľmi vydarené skladby (v prípade „Crimson“ možno aj lepšie), hlbšiu brázdu v pocitoch poslucháča sa už fínskym zabijakom po „Frozen“ zanechať nepodarilo.

Kto vie, čo prinesie apríl budúceho roka? Od októbra do Vianoc boli SENTENCED zavretí v štúdiu, kde znovu (do tretice všetko dobré) spolu s Hiilim nahrali 14 skladieb pre nasledovníka úspešnej dosky „The Cold White Light“. HIM chystajú taktiež nový album; zdá sa teda, že rok 2005 bude opäť raz v znamení SUOMI!